HYPERVENTILÁCIA / TÝŽDEŇ DIVADELNEJ TERAPIE / Divadlo Nude + Jedným dychom

Autorská monoperformancia o schopnosti ukončovať  so zapojením diváctva.

Hyperventilácia je fyziologická reakcia na extrémny pretlak, zrýchlený a plytký dych vo chvíli, keď organizmus stráca kontrolu a bojuje o vzduch. V prenesenom význame presne pomenúva realitu, v ktorej sa dnes nachádzame. Chronické napätie, preťaženie, spoločenskú úzkosť, závislosti aj vyčerpanie z neistoty.

Týždeň divadelnej terapie Hyperventilácia prináša spoločný kurátorský výber troch nezávislých súborov: Divadlo NUDE, Jedným dychom a Príchod Godota. Divadlo tu nevnímame ako pasívny oddych či únik pred skutočnosťou, ale ako priestor na kolektívnu terapiu, na konfrontáciu a na hlboký spoločný výdych.

V priebehu jedného týždňa navštívime tri netradičné bratislavské lokácie a prejdeme cez päť tematických štádií terapie. Začneme intímnym rituálom lúčenia sa s blízkou osobou vo vypustenom bazéne na kúpalisku Mičurin pri predstavení Tryzna. Budeme pokračovať odkrývaním mechanizmov závislostí v terapeutickom kruhu Kliniky Betty Fordovej v Design Factory. V Zrkadlovom háji pomenujeme spoločenský nepokoj a únavu z koncov v one woman show Kultúra konca. Finále festivalu v Design Factory prinesie oceňované tanečné sólo Ja som placebo o pamäti tela a sebaklame. Večer uzavrie špeciálne festivalové vydanie kabaretu Srdcové záležitosti, v ktorom si spoločne prejdeme otvorenou emočnou ventiláciou cez spev, tanec, burlesque, stand-up, autorské čítanie a vedomostný kvíz s vecnými cenami.

Doba je ťažká, ale nie sme v tom sami.

Jedným dychom - Kultúra Konca 

Autorská monoperformancia o schopnosti ukončovať  so zapojením diváctva.  Koniec sa neprejavil.  Nejako to pokračovalo, ale určite nie ďalej.  Nechcieť konce, čo sú nové začiatky.  Chcieť od A do B.  Ako tomu má potom človek rozumieť.  Ako si to pamätať.  Ako sa vyrovnať s blížiacim sa koncom, ktorý stále  nechodí? 

Intímna a zároveň naliehavá performancia, ktorá vznikla z nutnosti – a práve preto pôsobí tak presne. Režisérka a performerka Veronika Malgot v nej premieňa nedostatok prostriedkov na tvorivý princíp: z pôvodne plánovaného kolektívneho projektu sa stáva osobná, surovo úprimná one woman show. Názov pritom neodkazuje len na stav kultúrneho prostredia, ale aj na jeho konkrétne dôsledky – na moment, keď jedno rozhodnutie zasiahne nielen umelecký projekt, ale aj život celej rodiny.

Na pomedzí stand-upu, vizuálnej poézie a performatívnej spovede rozvíja asociačný prúd úvah o materstve, emigrácii, umeleckých ambíciách aj krehkosti budúcnosti. Jej výpoveď je hlboko osobná, no nikdy nezostáva uzavretá – dotýka sa širšieho pocitu neistoty, ktorý dnes formuje nielen kultúru, ale aj naše každodenné rozhodnutia. Namiesto rezignácie však Malgot volí jemnú iróniu, nadhľad a schopnosť premeniť aj beznádej na čin. Inscenácia balansuje medzi ľahkosťou a bolesťou, medzi hravosťou a existenciálnou otázkou „čo ďalej“. Performerka si podmaňuje publikum autenticitou a nepredvídateľnosťou, pričom otvára aj tabuizované témy s odzbrojujúcou priamočiarosťou.

Kultúra konca je dôkazom, že aj v čase rozpadu môže vznikať silné, živé divadlo. A že práve z pocitu konca sa niekedy rodí nový začiatok.

Upozorňujeme, že v inscenácii sa používa blikajúce svetlo.