TRIEDENIE

Prezentácia tvorby výtvarníčky Eleny LICHEJ-ZÁBRANSKEJ.

Elena Lichá-Zábranská (narodená 9. januára 1948 vo Valaskej) je slovenská výtvarníčka, grafička, fotografka, videoumelkyňa a maliarka.

Dlhé roky pôsobila v civilnom povolaní ako stavebná inžinierka a umeniu sa venovala ako autodidaktka. Výtvarné umenie a kreatívnu fotografiu začala naplno študovať až v neskoršom veku, k čomu ju inšpirovali najmä umelecké pobyty v New Yorku a návštevy tamojších prestížnych galérií (Guggenheimovo múzeum, MoMA) v 90. rokoch 20. storočia.

Kurátor: Daniela Čarná  

vernisáž: 9. 9. 2026 o 18:00

Výstava potrvá do 30. 9. 2026

Elena Lichá-Zábranská: TRIEDENIE

Elena Lichá-Zábranská je solitérkou neprofesionálnej výtvarnej scény. V médiu maľby, koláže, asambláže a fotografie už roky slobodne buduje vlastný vizuálny program. Ten je spojený s existenciálnymi a ekologickými témami, ktorým nechýba ponor do hĺbky ani humor a hľadanie životného balansu. Jej prirodzený vzťah k tvorivej interpretácii sveta má korene v rodinnom zázemí – jej otec sa voľnočasovo venoval žánru krajinomaľby; ale aj v prirodzenej inklinácii k svetu obrazov a záujem o dejiny umenia.

Tvorivá cesta Eleny Lichej-Zábranskej sa rozvinula v 90. rokoch 20. storočia, kedy s manželom bývali na Sliači obklopení prírodou. Už pred rokom 1989 sa pravidelne zú-častňovala letných, legendárnych tvorivých pobytov amatérskych výtvarníkov (AMA) or-ganizovaných Obvodnými kultúrnymi strediskami, ktoré ako lektori viedli Július Koller a Květa Fulierová v rokoch 1974 až 1992. Po roku 1989 reagovala na nové možnosti spoje-né so zmenu režimu. Spolu s dcérou Barborou opakovane navštívila New York, „mekku“ umenia s hustou sieťou galérií a fascinujúcich podnetov. V rokoch 2002 až 2006 si popri celoživotnej profesii stavebnej inžinierky doplnila umelecké vzdelanie na Inštitúte tvori-vej fotografie na Sleszkej univerzite v Opave, ktoré zúročila v príprave monografií Ľuby Lauffovej (2023) a neskôr Jany Szücsovej (2019). Ďalším zásadným zdrojom bol jej blízky vzťah s dcérou, výtvarníčkou Barborou Kožíkovou-Lichou (1976 -2015), s ktorou viedli celoživotný tvorivý dialóg a v tvorbe oboch nájdeme mnohé paralely a príbuznosti (v priestoroch CIK-CAK centra mala Barbora výstavu v r. 2012).

Výstava „Triedenie“ predstavuje poohliadnutie za rokmi tvorby. Vznikala z potreby obzrieť sa späť, zhodnotiť, upratať depozitár a kategorizovať diela, predovšetkým maľby a koláže, ktoré tvoria jadro prítomnej výstavy. Predstavuje viaceré obrazové cykly, v ktorých autorka pracuje s vlastným slovníkom symbolov a archetypov. V obrazoch z 90. rokov reaguje na fascináciu aj vytriezvenie spojené so svetom konzumizmu, aj na cestu do USA. Do obrazov na nestálom kartóne zapája svet zvierat v podobe personalizovaných symbolov zebier a rýb. V tvorbe, s inklináciou k poetike dadizmu, arte povera či jazyku artbrut, využíva recyklované materiály, odrezky z kožiarskej výroby, kožušiny, textílie a mäkké materiály, kombinované s textovými posolstvami a každodennými predmetmi (ready-mades) evokujúcimi domácu pohodu, ale aj jej narušenie. Prechádza od inšpirá-cie budhizmom k opätovnému zakotveniu v kresťanskej spiritualite a osobnom vzťahu s Bohom. Špecifické miesto patrí veľkoformátovým textovým obrazom, ktoré sú inšpirova-né literárnou predlohou (napr. Kafkov Proces) či osobným intímnym vyznaním, hľadaním životnej vízie, motivácie a ukotvenia. Pracuje v nich s „donekonečna“ sa opakujúcim textom ako mantrou či modlitbou (Iba dôvera v Boha môže zachrániť). Existenciálnu zá-važnosť diel citlivo vyvažuje hravosťou tvorby, čo sú zároveň dve stránky jej vnímavej a empatickej osobnosti.                              

Daniela Čarná

Elena Lichá-Zábranská (1948) študovala na Stavebnej fakulte STU v Bratislave (1967-1972) a na Inštitúte tvorivej fotografie na Sleszkej univerzite v Opave (2002-2006). Zú-častnila sa vyše 40 samostatných a kolektívnych výstav doma aj v zahraničí, jej tvorba je zastúpená v zbierke Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, kde mala v r. 2008 sa-mostatnú výstavu; v BHK Fine Gallery v Los Angeles, v Galérii Zavrel v Dortrechte, v Panstwowe Muzeum  Majdanek, Ľubin, Panstwowe Muzeum  Wieliczka, Krakov a v súkromných zbierkach. Bola členkou Slovenského syndikátu novinárov, publikovala v mnohých periodikách (Profil, Ateliér, Mosty, Artefakt,  Národná osveta, Výtvarníctvo). Je autorkou monografie Ľuby Lauffovej (2013) a Jany Szücsovej (2019).   V rokoch 1994 až 2009  žila na Sliači, aktuálne žije a tvorí v Bratislave-Petržalke.