Hudobné kino-Dežo Ursiny - Momentky

cyklus Osobnosti- Hudobné kino Podujatie je realizované s láskavým zvolením Trigon Production a Slovenského filmového ústavu

Osobnosti- Hudobné kino - Dežo Ursiny - Momentky

Dezider 'Dežo' Ursiny (* 04. október 1947, Bratislava – † 02. máj 1995, Bratislava) bol slovenský bigbítový a artrockový hudobník, skladateľ a spevák. Spolu s Mariánom Vargom a Pavlom Hammelom tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej rockovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako režisér, dramaturg, scenárista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s básnikom a svojím dvorným textárom Ivanom Štrpkom, s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch.

Dežo Ursiny je absolventom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991).

Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine Fontána. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny The Beatmen, pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny The Beatles.

V roku 1966 sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s Fedorom Frešom a Vladimírom Mallým založili v roku 1967 skupinu The Soulmen, ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny Cream. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na VŠMU filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej Lucerne. V roku 1968 sa The Soulmen rozpadli.

V roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom Jaroslavom Filipom, založil skupinu Provisorium. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie Flamengo svoj prvý sólový album s eponymným názvom, naspievaným v angličtine. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu SAV. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako dramaturg krátkeho filmu.

Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom Ivanom Štrpkom, s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume Pevnina detstva. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v 70. rokoch na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo.

V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom Bubeník Červeného kríža a Povieme si to na budúce leto.

V roku 1979 sa Ursiny spojil s hudobným producentom a hráčom na basovú gitaru Pavlom Daněkom a založili zoskupenie Burčiak, ktoré nahralo Ursinyho ďalší album Nové mapy ticha. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album Modrý vrch, ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku.

V 80. rokoch pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli Neberte nám princeznú.

Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou Prognóza, s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný 4/4. Na nasledujúcom albume Bez počasia sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album Zelená, v roku 1987 album Na ceste domov a posledným titulom dekády boli Momentky z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou introverziou ako po hudobnej tak i textovej stránke.

V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali rakovinu jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom O rakovine a nádeji, prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album Do tla, ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum Ten istý tanec, na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album Príbeh vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na Filipínach.

V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy Dom Matky Terezy a Obrázky z výletu za plot blázinca. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom Ivom Brachtlom pripravovať materiály na ďalší dokument Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda, ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom Času je málo a voda stúpa.

Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v Bratislave-Dúbravke.

__________________________________________________________________________________

Momentky

Dokumentárny film o slovenskej hudobnej legende Dežovi Ursinym. Dežo Ursiny bol neopakovateľným skladateľským i interpretačným fenoménom slovenskej hudby. Počínajúc koncom šesťdesiatych rokov (v kapelách Beatmen a Soulmen) a končiac začiatkom rokov deväťdesiatych neustále prekvapoval novými nápadmi a smerovaním, svojou neuveriteľnou originalitou.

Celovečerný dokumentárny film Momentky mapuje život a tvorbu slovenskej hudobnej legendy Deža Ursinyho.

Spolu s Mariánom Vargom sa nepochybne stal slovenskou hudobnou legendou. Poslucháčom sprostredkovával nečakané pohľady na celkom bežné veci, aj vďaka spolupráci s básnikom Ivanom Štrpkom. Zhromaždil okolo seba viacerých špičkových hudobníkov, počínajúc Jarom Filipom, Fedorom Frešom, či Oskarom Rózsom a Andrejom Šebanom končiac. Jeho krehkú rovnováhu často narušovali údery, ktoré si uštedroval v dosť značnej miere aj on sám. Žiť s ním a vedľa neho bolo podľa výpovedí jeho súčasníkov dosť namáhavé, ale aj veľmi inšpiratívne – ľudia, ktorí ho stretli v jeho poslednom životnom období, hovoria až o akomsi takmer transcendentálnom pocite. To spôsobila aj silná skúsenosť s ťažkou chorobou, ktorej napokon podľahol. Dežov životný osud je fascinujúcim príbehom o rýchlej sláve na začiatku kariéry, obdobia búrlivého bohémskeho života v normalizačných rokoch, kedy jeho hudobné snaženia neboli vždy pochopené a postupne si hľadal čoraz hlbší a civilnejší výraz, až po posledné obdobie života poznačené rakovinou a až filozofickým rozmerom jeho tvorby. V dokumente Momentky okrem hudobníkov (Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Fedor Frešo, Marián Varga, Ľubo Stankovský, či Radek Pastrňák zo skupiny Buty) vystupujú aj Dežove partnerky – Eva Rosenbaumová, bývalá manželka Soňa Ursinyová, ale predovšetkým Zdenka Krejčová, s ktorou mal veľmi silný vzťah v poslednom období svojho života. V Momentkách vystupuje aj Dežova sestra Elena jeho synovia – Jakub a Liubo (žije v Bulharsku a živí sa ako dídžej), režisér Juraj Lihosit, filmový producent Marián Urban, spisovateľ Dušan Mitana, hudobný producent Pavel Daněk, hudobný kritik Jiří Černý, či Dežov dvorný zvukár Juraj Solan, ktorý bude film aj mixovať. Ich rozprávanie bude prepojené ukážkami z Dežovej tvorby a rozličnými archívnymi materiálmi, medzi ktorými sú aj doteraz nepublikované fotografie a unikátne Dežove výpovede z niekoľkých rozhlasových relácií.

_________________________________________

Dokumentárny film

Slovensko, 2008, 90 min

Réžia: Peter Krištúfek

Námet: Peter Krištúfek

Scenár: Peter Krištúfek

Kamera: Peter Šantavý

Zvuk: Juraj Solan

Strih: Marián Petro

Hudba: Dežo Ursiny

Hrajú: Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Fedor Frešo, Marián Varga, Lubo Stankovský, Radek Pastrňák, Eva Rosenbaumová, Soňa Ursinyová, Zdenka Krejčová, Jakub Ursiny, Liubo Ursiny, Jiří Černý

__________________________________________________________________________________

Podujatie je realizované s láskavým zvolením Trigon Production a Slovenského filmového ústavu.

__________________________________________________________________________________